Náboženský život

Kostol Preblahoslavenej Panny Márie v Ptičom

V obci sa nachádza rímskokatolícky farský kostol zasvätený Menu Panny Márie. Odpustovú slávnosť slávime 12. septembra. Je postavený z kameňa a pokrytý plechom. Je stavaný v miešanom slohu. Okná sú čiastočne gotické, no vnútorné oblúky sú v románskom slohu. Podlaha je vykladaná kamennými dlaždicami rôznych farieb. Vo veži sú umiestnené dva zvony. V súčasnosti sú ovládané elektricky. Na chóre je organ zn. Rieger. Kostol je ohradený plotom s murovanými základmi. Pri kostole je farská budova postavená z kameňa. Slúži na ubytovanie miestneho duchovného. Faru spravuje a o duchovný život sa stará rímskokatolícky duchovný Mons. Marián Čižmár.

História farnosti od roku 1918

Po smrti farára Stáňavského v dvadsiatych rokoch 20. storočia prichádza za správcu fary Juraj Incinger. Za jeho účinkovania opravujú kostol stavitelia Klega a Badel z Humenného. Peniaze na opravu poskytli veriaci obce. Oprava bola ukončená a kostol vysvätený v roku 1926. Bol rozšírený o bočné oltáre a predĺžený o chór a vežu. Drevená krytina (šindel) bola nahradená plechom. V roku 1931 sa fara v Ptičom uprázdnila a v nasledujúcom roku prichádza na faru vdp. Michal Rovňák, kaplán z Humenného, rodák z Tibavy od Sobraniec. Po jeho príchode bola plechom pokrytá aj farská stodola i samotná fara. V roku 1938 bol v kostole postavený nový organ značky Rieger.

Micahl Rovňák riadi duchovný život aj po oslobodení. Popri svojom povolaní pracuje v poľnohospodárstve. V jeseni 1952 je zaistený a daný na sústredenie. Počas jeho neprítomnosti spravuje Ptičanskú faru Dr. Andrej Marinko, okresný dekan z Humenného spolu s kaplánom Františkom Fabiánom. V lete roku 1953 vracia sa späť Michal Rovňák, ale s podlomeným zdravím (mozgová príhoda) je umiestnený v nemocnici v Humennom. Keďže sa jeho stav nezlepšuje ani po niekoľkých týždňoch, prichádza späť na faru. V lete 1954 prichádza na faru nový správca vdp. Andrej Kováč. Za jeho účinkovania 8. apríla 1955 po ťažkej nemoci odchádza na večnosť vdp. Michal Rovňák. Pochovaný je v severnej časti kostolného dvora. Andrej Kováč spravuje faru až do marca 1959. Potom odchádza do Malčíc. Fara zostala opäť prázdna a farnosť spravuje opäť dekan Andrej Marinko s kaplánom Andrejom Grivalským. 14. augusta 1959 nastupuje za správcu fary vdp. Ján Benko.

Vdp. Ján Benko do farnosti Ptičie prišiel v ťažkých časoch nielen vzhľadom na celospoločenskú situáciu, ale aj pokiaľ ide o pomery v obci. V roku 1959 boli roľníci obce Ptičie nútení vstúpiť do JRD (jednotné roľnícke družstvo) a tento fakt mnohí veľmi ťažko znášali a poznačilo to aj medziľudské vzťahy v dedine. Bol to rok veľkej neistoty či vôbec v obci kňaz bude; najmä keď boli aj takí, ktorí chceli budovu fary využiť na sklad družstevného obilia a farský dvor a jeho okolie premeniť na miesto, kde mali byť ustajnené hospodárske zvieratá z JRD. Vdp. Ján Benko bol človek veselej povahy a aj to mu pomáhalo prekonávať ťažkosti a zároveň získavať si dôveru ľudí a vnášať viac dôvery a pokoja do ľudských duší. 

V čase jeho pôsobenia vo farnosti Ptičie došlo k rozsiahlejšej renovácií budovy fary (v r. 1962) a tiež farského kostola v roku 1968. Bolo to v čase, keď v dôsledku politických zmien aspoň na chvíľku sa naskytla príležitosť urobiť niečo viac než bola nevyhnutná pastoračná činnosť pre náboženský život vo farnostiach. Nakoľko strecha farského kostola bola v tom čase pokrytá plechom z roku 1926, plech už zhrdzavel. V mesiaci júli 1968 bol plech na streche kostola očistený a zafarbený. Aj vnútro kostola – maľba bola vo veľmi zlom stave. Kurátori spolu s duchovným otcom Jánom Benkom vyvinuli iniciatívu na obnovu malieb kostola. Bola prevedená maľba obrazov na klenbách kostola i nad hlavným oltárom. V rámci týchto prác bola prevedená aj výmaľba a pozlátenie oltárov ako aj ostatných zariadení v kostole – sôch a lavíc. Okrem toho bola vykonaná aj drenáž obvodových múrov.

Počas opravy a maľby kostola v mesiacoch júl až október 1968 bohoslužby sa konali vo farskej budove. Keď bolo priaznivé počasie v nedeľu boli bohoslužby pri kostole. Vo fare sa konali aj októbrové pobožnosti. Oltár bol umiestnený vo verande od záhrady. V dôsledku týchto prác sa v stanovenom termíne nekonal odpust Mena Panny Márie. Slávnosť sa konala až v nedeľu 27. októbra 1968 na sviatok Krista Kráľa, kedy bolo zároveň aj požehnanie obnoveného kostola. Vykonal ho vtedajší humenský dekan ThDr. Andrej Marinko.

Za farára Jána Benka bola vo farnosti Ptičie birmovka dňa 12. októbra 1969. Birmovania sa zúčastnilo oko 400 birmovancov a niekoľko stoviek ďalších poväčšine príbuzných. Počasie bolo veľmi priaznivé a tak sa birmovka konala vonku pri kostole. Birmoval košický kapitulný vikár Štefan Onderko. Ďalšia birmovka v Ptičom bola v nedeľu 28. mája 1978. Aj tentokrát birmoval kapitulný vikár Štefan Onderko.

Duchovného otca Jána Benka si starší obyvatelia obce Ptičie i ostatných filiálnych obcí pamätajú ako človeka s veľmi humánnym prístupom k ľuďom, človeka a kňaza, ktorý bol veselej povahy.  Bol však výborným kázateľom. Pri jeho kázniach sa častokrát až dych zastavoval. Na konci svojho pôsobenia v Ptičom však už bol chorý a tak v roku 1988 sa vrátil do svojho rodiska – Rudníka, kde zomrel 19.mája 1993.

Potom čo k 1. januáru 1988 odišiel do starobného dôchodku vdp. Ján Benko na farský úrad do obce Ptičie nastúpil mladý duchovný otec Peter Sedlák. Farský úrad v Ptičom bol jeho prvou farnosťou. Počas jeho pôsobenia vo farnosti Ptičie vyslúžil 7.mája 1989 sviatosť birmovania. Okrem klasickej patoračnej činnosti pokračoval v prácach na obnove farskej budovy. Na filiálke v Chlmci stál na začiatku aktivít, ktoré mali za cieľ výstavbu nového kostola v obci. V čase jeho pôsobenia v Ptičom boli tiež rozbehnuté aktivity na zhotovenie dvoch nových zvonov pre farský kostol, čo sa napokon aj uskutočnilo v druhej polovici roku 1990. Jeho dvojročné pôsobenie vo farnosti Ptičie dobový obecný kronikár hodnotil takto: “Významné zmeny nastali aaj v návšteve bohoslužieb, kde prichádzalo oveľa viac ľudí najmä mladých. Každý piatok slúžil svätú omšu pre detí (detskú omšu). V čase bohoslužby vyčlenenom na kázeň rozprával s deťmi o biblických príbehoch alebo staršie deti čítali z biblie. Svojím prístupom k veriacim a organizačnými schopnosťami si získal väčšinu veriacich aj pre pravidelnú návštevu bohoslužieb. Počas svojho pôsobenia pozýval do našej obce bohoslovcov, novokňazov a svojich kolegov z i ných farností, čím oživil bohoslužby“.

Po vymenovaní nového košického biskupa vo februári 1990 a jeho následnej konsekrácií 17. marca 1990 došlo k rozsiahlým personálnym zmenám v rámci celej diecézy. Tieto zmeny sa dotýkali aj farnosti Ptičie. Vdp. Peter Sedlák tak bol disponovaný za farára do Kamenice nad Torysou pri Lipanoch. I napriek tomu, že jeho pobyt v Ptičom nebol dlhý, veriaci farnosti si ho obľúbili a veľmi ťažko znášali fakt, že po necelých dvoch rokoch pôsobenia musel odísť na iné miesto.

V roku 1990 bol biskupom mons. Alojzom Tkáčom menovaný za farára do farnosti Ptičie Viktor Grega, kde pôsobil až do svojej smrti v roku 2005. Pôsobil v rokoch závažných celospoločenských zmien, ktoré nastali po páde totalitného režimu. V čase jeh pôsobenia vo farnosti Ptičie, vo farskej obci bola na cintoríne prevedená posviacka novostavby Domu smútku vďaka iniciatíve a prácam obce na čele s jej starostom Mariánom Čorným. Slávnosť požehnania Domu smútku previedol humenský dekan mons. ThDr. Bartolomej Urbanec.

Za pôsobenia vdp. Viktora Gregu sviatosť birmovania sa vysluhovala dva razy, a to v nedeľu 19. októbra 1996 a potom 17. mája 2003. Ku koncu jeho pôsobenia vo farnosti Ptičie v roku 2003 došlo z rozhodnutia košického aricibiskupa Alojza Tkáča k odčleneniu filiálky Kamienka a jej následnému pričleneniu k farnosti Kamenica n. Cir.

Veriaci si ho pamätajú ako dobrosrdečného kňaza. Deťom i dospelým rozdával cukríky či iné pozornosti. Zdravotne na tom nebol najlepšie. Bol chorľavý. Vo farnosti Ptičie ešte oslávil svoje 60-té narodeniny. Potom sa jeho zdravotný stav zhoršoval, až napokon zomrel v nemocnici v Humennom 2. marca 2005 zaopatrený sviatosťami. Pochovaný bol v rodnej obci Víťaz . Pohrebné obrady vykonal košický pomocný biskup a generálny vikár Bernard Bober. Viktor Grega, ptičiansky farár z rokov 1990-2005 vo vedomí ľudí zostal navždy usmievavý, dobrosrdečný človek a kňaz. Po jeho smrti administrovanie farnosti bolo zverené vdp. Jánovi Gičovi, farárovi v Humennom Pod Sokolejom až napokon k 1. júlu 2005 bol za farára farnosti Ptičie menovaný vdp. Marián Čižmár, dovtedajší farár vo Vyšnom Hrušove.

V období, keď vdp. Ján Benko z dôvodu choroby nemohol riadne spravovať farnosť a odchádzal na dôchodok, medzi niektorými veriacimi farnosti Ptičie i medzi kňazmi humenského dekanátu prebehla správa, že za nového správcu farnosti Ptičie bude vymenovaný vdp. Marián Čižmár, vtedajší správca farnosti v Ohradzanoch. Vtedy sa to nerealizovalo. No stalo sa to o 17 rokov neskôr. Košický arcibiskup a metropolita mons. Alojz Tkáč k 1.7.2005 vymenoval vdp. Mariána Čižmára, dovtedajšieho farára vo Vyšnom Hrušove za nového farára vo farnosti Mean Panny Márie Ptičie.

V čase jeho pôsobenia vo farnosti Ptičie sa vo februári 2006 konali vo farnosti misie, ktoré viedli otcovia františkáni minoriti pod vedením P. Luciána, M. Boguckého OFMConv. Počnúc rokom 2007 sa začalo s prípravou mladých k prijatiu svätého birmovania. Po absolvovaní prípravy slávnosť udelenia sv. birmovania sa uskutočnila vo farskom kostole v Ptičom v nedeľu 20. apríla 2008. Sviatosť birmovania vyslúžil košický pomocný biskup a generálny vikár Stanislav Stolárik. Sviatosť birmovania prijalo spolu 79 mladých ľudí z celej farnosti.

Dňa 17. júna 2006 sa začalo s rekonštrukciou farského kostola, ktorá bola úspešne prevedená, takže tento kostol mohol v nedeľu 15.júna 2008 slávnostne konsekrovať košický arcibiskup a metropolita Alojz Tkáč.

Košickým arcibiskupom a metropolitom Alojzom Tkáčom bol menovaný za predsedu komisie historikov, ktorých úlohou bolo vykonať potrebné práce, ktoré viedli k odhaleniu pamätnej tabule kňazom košickej arcidiecézy, ktorí v uplynulom storočí trpeli a zomreli z pravdu, spravodlivosť a vernosť svojmu kresťanskému a kňazskému presvedčeniu. Výsledkom týchto prác bolo odhalenie tejto pamätnej tabule v Metropolitnom katedrálnom chráme-Dóme sv. Alžbety v Košiciach na Zelený štvrtok 2008. Pričinil sa tak aj o to, aby na tejto tabuli bolo meno kňaza Michala Rovňáka, ptičianského farára, ktorého komunisti umučili vo vyšetrovacej väzbe v roku 1953.

V závere roku 2008 dokončil práce na zostavení knižnej publikácie o obci Ptičie pod názvom
Ptičie – obec v malebnom údolí Ptavky.
V našej farnosti mons. Marián Čižmár je farárom aj v súčasnosti.